Večerný zvon

Dávne lásky v spomienkach, v srdci zostávajú
jak prúd malých potôčkov v rieku sa spájajú.
Rieka prúdi do diaľav tam kde svoj domov mám
k malebným záhradám a k zeleným pastvinám
v mysli mám rodný dom keď večerom zaznie zvon.

Večerný zvon k sebe volá pokánie nám pripomína
spravodlivým nádej dáva celým krajom sa ozýva.

Tu u nás pod Tatrami každý z nás domov má
ľúbivými veršami rodný kraj spomína.
Slovenská tu pieseň znie stároči každým dňom
Pri Váhu, pri Hrone, pri Tople aj Hornáde
odvekým pravidlom večerom sa ozve zvon.

Večerný zvon k sebe volá pokánie nám pripomína
spravodlivým nádej dáva celým krajom sa ozýva.
Večerný zvon k sebe volá pokánie nám pripomína
spravodlivým nádej dáva ku modlitbe nás vyzýva.