Slaná ozvena

Začiatkom leta s mysľou zmámenou
na hrane náhod zákona
stretol sa motýľ s ozvenou,
spadla mu nocou do lona.


Na krídlach si ho odniesol,
to malé hebké bezcenno,
voňala z neho morská soľ,
a šumenie stromov v crescendo.


Trocha som mu závidel
to chvenie letu na krídlach,
do tváre som mu nevidel,
no mal ma pevne v osídlach.


A keď mi zmizol za domom
jeho chvenie prešlo mojim ja,
je fajn podľahnúť zákonom
v záhyboch noci závoja


Krídlami som mávol len,
noc mi ich pripla na tričko,
pristal k ránu na tvoj sen
a dýchol báseň na sklíčko