Jablko

Trištvrte na júl bolo tak asi a les mal pásky cez oko

a tebe zvláštne krútili sa vlasy, pri ceste si našla jablko.

Neváhala si chvíľu ani a hneď si sa doň zahryzla,

nebolo treba rozmýšľaní, veď vôňa z neho nevymizla.



Jablko v ktorom dozrelo leto skrylo sa v tebe po chvíli,

krídla ti narástli azda preto, že spali na ňom motýli.

Hneď som vedel čo spravím prvé keď dosadneš späť na zem,

iba sa nakloním a ako zlodej, ďalšie ti hneď odtrhnem.



Lebo to jablko ležalo v tráve len malý kúsok od stromu

a ty si zbadala to prvé práve, asi vypadlo z vrecka niekomu.

Potom pod stromom sedeli sme spolu, lietali v chuti zelenej,

s prihláškou leta na jablčnú školu hrýzli do knižky šťavnatej.