Spomienky na Jacka Londona

          Emi     G         Emi      A
1. Ležia tu horeznak s úsmevom na perách,
         Emi        A       Emi       A
   svet berú s humorom, v tráve majú dom,
        Emi        H7           Emi
   tak čakajú na svoj životný vlak.

2. Známy zvuk do uší už dolieha v ovzduší,
   poberie ich rád ten dlhý kovový had,
   ktovie, kde ich cesty preruší.

   G                D          C        G
R: Aj v nás občas prebudia sa duše tulákov
   C                G           H7       Emi
   a náš pohľad z trávy skúma tvary oblakov,
        G          D              C          G
   zas veríme na priateľstvo, ktoré nezničí nik,
       C              Emi             H7             C Emi
   to do nás vdýchol život duch tých jeho krásnych kníh.

3. Povedie nás do plání, do snehových stôp od saní,
   ktoré kuriér zanechal, keď psí záprah tadiaľ hnal,
   nevediac, či do cieľa dorazí.

4. Keď v lesoch nekonečných zacíti dym vlčí dych,
   priložíme na oheň pár driev a vlčí tieň
   sa stratí až na stránkach posledných.

R: