Pomätená

V plesových šatách bielych
a s tvárou ako stena
každý deň v kine sedí pomätená

Na plátno ticho hľadí
a vníma ako nemá 
nudný dej nudných filmov, pomätená

Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou 
a bábiku položí si na kolená 
Potom jej niečo šepká, potom jej niečo šepká
A nežne pohladí ju pomätená

V plesových šatách bielych
a s tvárou ako stena
každý deň v kine sedí pomätená

Na plátno ticho hľadí 
a vníma ako nemá 
nudný dej nudných filmov, pomätená

Za chrbtom smejú sa jej, ťahajú ju za vrkoče
vedia, že vlastne ani seba nemá
Na kabát maľujú jej, bavia sa z cudzej kože
Na čelá ukazujú pomätená 

Nikto ju nevie brániť, nechápe ten jej smútok
Nik nevie, čo má v duši pomätená
Pomätená, pomätená, pomätená, 
Pomätená ...