Môžme si už odpustiť

Som iba človek a kým tu som urobím ešte pár chýb 

Tu skladám zbrane a chcem ti dokázať že v srdci mám cit 

Si iba človek a tvoje srdce sa tak ťažko hojí 

sme ľudské duše čo sa potrebujú pochopiť ako prázdny dom, kde zas túžime žiť 


Refrén:

Môžme si už odpustiť, je mi to ľúto a strácam hlas, 

hlbokú bolesť do kostí v srdci pomaly rozpúšťam 

Tak môžme si už odpustiť, teraz cítim, že je čas, 

tresty za ublíženie na šťastí ti odpúšťam, odpúšťam 


Som iba človek a kým tu som urobím ešte pár chýb 

Tu skladám zbrane a už ťa nimi nechcem poraniť 

Si tiež len človek a viem že sklamanie sa ťažko hojí 

sme ľudské duše čo sa potrebujú pochopiť ako prázdny dom, kde zas túžime žiť 


Refrén:

Môžme si už odpustiť, je mi to ľúto a strácam hlas, 

hlbokú bolesť do kostí v srdci pomaly rozpúšťam 

Tak môžme si už odpustiť, teraz cítim, že je čas, 

tresty za ublíženie na šťastí ti odpúšťam, odpúšťam 


Verze:

Nech konečne dýcham oboch to stálo priveľa síl 

poď naspäť nech mám ťa zase blízko ako predtým 

ako z najvyšších skál zbaviť mi srdce záťaží 

kým sa mi navždy zastaví     navždy zastaví   ó ó


Refrén:

Môžme si už odpustiť, je mi to ľúto a strácam hlas, 

hlbokú bolesť do kostí v srdci pomaly rozpúšťam 

Tak môžme si už odpustiť, teraz cítim, že je čas, 

tresty za ublíženie na šťastí ti odpúšťam, odpúšťam 


Fine: C#mi A / F#mi7 H / C#mi A / F#mi7 H / F#mi A / C#mi H / F#mi A / C#mi H //