Roztopím

Keď mráz nás celkom zmenil na ľadovú krajinu,
mnohi sa lásky báli, že stych citov zahynú
a v srdciach zostavali tajne priania z milých slov,
všade ľad číri ako sklo.
Raz pride opät jar,
stromy rozkvytnú,
raz zázrak stane sa tým, co chcú.

Roztopim, co mrazi nás nadej smie rasť,
ja tomu stale verim.
Príde čas lasku nájsť, možno prekvapi
to, čo vo mne davno spi.

MEZIHRA

A kým si každý vravi, je to predsa moja věc,
tak zatiaľ nenápadne z vnútra rastie ľadovec.
Ved láska občas aj nás až do kosti zamrazi,
raz musi skončit doba zim.

Raz pride opät jar, stromy rozkvytnú,
raz zazrak stane sa tým, čo chcú.

Roztopim, co mrazi nas, nadej smie rásť,
ja tomu stale verim.
Roztopim, co mrazi nas, nadej smie rásť,
ja tomu stale verim.
Pride čas lasku nájsť, možno prekvapí
to, čo vo mne davno spi.
Snaď par prasklin postači,
aj srdcia lamu straž,
nech môže zazrak rásť,
čim skôr nech už sa roztopí
aj v nás.

Roztopim, co mrazi nas, nadej smie rásť,
ja tomu stale verim.
Pride čas lasku nájsť, možno prekvapí
to, čo vo mne davno spi.

Roztopim, co mrazi nas, nadej smie rásť,
ja tomu stale verim.
Pride čas lasku nájsť, možno prekvapí
to, čo vo mne davno spi.

Roztopim, roztopim.