Vyznanie

 
1. Mesiac mi o polnoci do okna svieti
v záclonách stále vidím iba tvoj tieň 
chytený pevně ako v pavúčej sieti 
spútaný zostáva než pride deň 

2. Telefon pametá si na tvoje správy 
do srdca každá z nich je viac ako jed 
myšlienka na tisíce otázok páli 
zostalo iba zopár krátkych viet 

R. Viem, že to možno nie je prvýkrát 
každý to zažil, kto mal kedy rád 
po noci príde znova svetlý deň 
no neviem či to ale vôbec chcem 

Viem, že to možno nie je prvýkrát 
každý to zažil, kto mal kedy rád 
v albume spomienok si čítavam 
stratený v tichej noci sám 

3. Čo tábor vojenský a lásku tu stráži 
pred tichým nepriateľom menom čas 
Na miskách váh keď svoje straty dnes váži 
viem tento nerovný boj vzdávam zas 

4. Poznám tu obohranú zbytočnú pásku 
vyznanie vraca sa od prázdnych stien 
rátam, že v tejto chvíli prehrávam lásku 
v záclonach stále blúdi iba tieň 

R. Viem, že to možno nie je prvýkrát 
každý to zažil, kto mal kedy rád 
po noci príde znova svetlý deň 
no neviem či to ale vôbec chcem 

Viem, že to možno nie je prvýkrát 
každý to zažil, kto mal kedy rád 
v albume spomienok si čítavam 
stratený v tichej noci sám 

hra* 

R. Viem, že to možno nie je prvýkrát 
každý to zažil, kto mal kedy rád 
po noci príde znova svetlý deň 
no neviem či to ale vôbec chcem 

/: Viem, že to možno nie je prvýkrát 
každý to zažil, kto mal kedy rád 
v albume spomienok si čítavam 
stratený v tichej noci sám   /: