Biele margaréty

Bolo to raz v júni,
keď za svitu luny,
cestičkou som kráčal sám.
Do hviezd som sa díval
a sám seba pýtal
načo v srdci lásku mám.

A tu mojej lásky dávny sen
pričarili mi rúčky.
Škoda, že však ten deň
bol iba klamný sen,
bol to i deň rozlúčky.

Na lúkach kvitli biele margaréty,
keď som bozkával zradné tvoje pery, 
sotva odkvitli, vyšiel nový mesiac,
nestretol som sa s tebou už viac.

A zase kvitnú biele margarety,
iný bozkával žhavé tvoje pery,
buď však vždy šťastná,
ja nikdy nebudem,
miluj iného, ja tvoj budem.

A tu mojej lásky dávny sen
pričarili mi rúčky.
Škoda, že však ten deň
bol iba klamný sen,
bol to i deň rozlúčky.

Na lúkach kvitli biele margaréty,
keď som bozkával žhavé tvoje pery, 
sotva odkvitli, vyšiel nový mesiac,
nestretol som sa s tebou už viac.

A zase kvitnú biele margarety,
iný bozkáva zradné tvoje pery,
buď však vždy šťastná,
ja nikdy nebudem,
miluj iného, ja tvoj budem.